Mestská a obecná symbolika
STARÁ HUTA (okres Detva)

Podľa staršej literatúry obec založil gróf Karol Ziči medzi rokmi 1720-1740.
Najnovšie výsledky bádania posúvajú vznik obce už na koniec 17. storočia. Prvá
hodnoverný písomná správa o dnešnej Starej Hute je však až z roku 1714. Pôvodní
vlastníci obce boli Zičiovci. Roku 1770 si tu uplatňoval zemepanské práva rábsky
biskup gróf František Ziči. Ešte pred rokom 1848 v obci získali majetky aj
Balašovci.
K Starej Hute patrí aj osem lazov a samôt, ktoré osobitne spomína a
vymenúva už aj monografia o Novohradskej stolici, ktorá vyšla v rámci milenárny osláv Uhorska.
Stará Huta vznikla ako skláreň a osada pri nej. Vyrábalo sa tu predovšetkým
matné tabuľové sklo, od 30-tych rokov 18. storočia aj zelené a biele okenné sklo.
Prevažná väčšina obyvateľov obce sa pôvodne živila sklárstvom. Neskôr sa
zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom domácich zvierat a po domácky spracúvali
drevo.
Na sklárstvo poukazuje aj historický symbol obce. V pečatidle z 18. storočia
sú vyryté dva skrížené polovičné čakany. Nad nimi je vyrytá krošňa, ktorá veľmi
výstižne symbolizuje využívanie tabuľového skla. Naznačuje, že miestni obyvatelia
sa zaoberali aj podomovým zasklievaním okien na širokom okolí obce. Túto činnosť
nezaznamenáva ani stručná monografia o obce, ktorá sa zatiaľ nachádza iba v
rukopise. Budúce výskumy azda odhalia aj túto aktivitu miestnych obyvateľov.
Kruhopis spomenutého pečatidla znie: SIGILLUM POSS(essionis): Hutta. Jeho odtlačky
sme našli na dokumentoch z rokov 1858 a 1866.
Historický symbol obce je mimoriadne zaujímavý a jedinečný. Tento motív nepoužívala
žiadna iná obec na Slovensku. Zaslúži si obnovu. Za erb Starej Huty sme vo februári
2003 navrhli modrý štít, v ktorom nad dvomi skríženými striebornými čakanmi so
zlatými poriskami je zlatá drevená krošňa so zlatým povrazom. Strieborné pozadie
krošne je treba chápať ako do krošne vložené biele tabuľové sklo. V tejto podobe
je erb obce historicky verný a heraldicky správny. Svojím obsahom je navyše celkom výnimočný.
Autor článku: Prof. Jozef Novák
Kresby: Ladislav Čisárik ml.
/ON č. 21, 23. máj 2006/17/