headerphoto


Postihla nás kalamita?

Niektoré osady po návale snehu zostanú odrezané od sveta. Odľahlé usadlosti odhŕňajú nakoniec.

Ťažký chlebík poštársky! Musia sa popasovať nielen s poštárskou kapsou, ale, veruže neraz aj s lopatou. Domov, kde bývajú starí ľudia, je na dedinách veľa a šikovné ruky pani Anny Šlobárovej v Starej Hute pri záľahách snehu pomáhajú aj takto. Zastihli sme ju vo chvíli, keď do jedného z miestnych domov niesla - a to je číročistá pravda - náš Žurnál. Potešili sme sa tomu a potešila sa aj pani Anna, že vidí jeho tvorcov. Nebyť snehovej kalamity, asi by sme o toto milé stretnutie boli prešli. Takže sme sa spoznali vďaka snehu a našej reportáži.
Výdatná, až nečakaná snehová nádielka nás vyhnala do terénu. Premočené topánky, skrehnuté prsty, diktafón, ktorý odmietal poslušnosť (asi mal zimy dosť), rozmočený papier, na ktorý sa po vypadnutí techniky snažím niečo zaznamenať. Ľudia obciach a osadách, ktoré sú vyššie položené, nepovažovali výraznejšie záveje za katastrofu. "No, napadlo," zahundral starší pán a išiel svojou cestou. Sneh patrí k zime, život musí ísť ďalej. O tom mohli najlepšie rozprávať poštárky, ktoré aj v nečase pracovali, akoby sa nechumelilo.
Pani Annu Šlobárovú stretáme, keď na Starej Hute vchádza drevenou bráničkou do dvora malého rodinného domu. Odrazu sa ukáže s lopatou v rukách a začne robiť v hlbokom snehu chodník. "Zo Žurnálu?," spytuje sa neveriacky, keď sa predstavíme a dodá:" Práve som sem ujovi doniesla nový Žurnál. Keď nemá svoje novinky načas, tak ma vždy vyzerá." Sedemdesiatjedenročný Pavel Gonda mal cez dvor chodník očistený od snehu, no vonku k ceste nie. Asi sa nikde nechystal, zabudol, že poštárka sa bude musieť brodiť hlbokým snehom. Anna Šlobárová, ktorá služobne patrí pod poštu v Slatinských Lazoch, stredisko Stará Huta, mala už o chvíľu chodník hotový, na poznámku, že za takéto roznášanie by mala mať príplatok, reagovala s úsmevom. Bolo okolo obeda, v obci mala odovzdať ešte dva Žurnály, popoludní ju čakal výjazd do okolitých osád. "Ktovie, či bude cesta vyoraná?" spýtala sa viacmenej pre seba, na prekvapenie sme ju uistili, že už asi bude. Tak, ako pár minút predtým hovoril starosta obce Stará Huta...
Údržba ciest nie je poľnohospodárska výroba a nikdy ňou nebola. Na poľnohospodársku výrobu dostávajú družstvá lacnejšiu, takzvanú červenú naftu, ktorej použite je prísne viazané. Toto narobilo nemalé starosti v obciach, kde bolo dobrým zvykom, že družstvá poskytovali traktory na odhŕňanie snehu v zime, čo obce v podstate financovali zápočtami.
Starostovia museli hľadať náhradné riešenia. " V minulosti nám sneh odhŕňali traktory z družstva, teraz to už nie je možné. Rovnaké problémy majú aj okolité obce Stará Huta, Vígľašská Huta - Kalinka Slatinské Lazy," hovorí starosta Klokoča Jozef Výboštok. Sneh vytrvalo padal a čakať sa nedalo, museli sa obrátiť na súkromníkov. Opäť väčšie nároky na obecné financie, súkromníkov musia vyplácať na ruku. V obciach ako je Klokoč nie je o súkromné traktory núdza, väčšina z nich však nemá predné náhony, ktoré sú na snehu takmer nevyhnutnosťou.
"V našich podmienkach je to problém," dodáva starosta. V minulosti sme sa zhodou okolností stretli tiež pre zasneženej ceste, kedy návaly snehu takmer odrezali od sveta osadu jašov vrch. " Aj teraz platí pri vyorávaní ciest, že najprv sú vyorané cesty prvej triedy, potom druhej a až nakoniec cesty tretej triedy," hovorí Jozef Výboštok. Keď je práce viac, tak príde Jašov vrch na rad niekedy veľmi neskoro.
S tým sa nedá nič urobiť, ani s tým, že niektorí vodiči autobusov usúdia, že ísť do svahu na Jašov vrch je po zasneženej, či slabo posypanej ceste pre nich nebezpečné. Nie raz sa tak cez zimu dostanú rodiny na Jašovom vrchu do zúfalej situácie. Veď deti musia ísť do školy a rodičia do roboty. Nie je však v silách starostu tento stav zmeniť. "Jedine auto zo Slovenskej správy ciest vie túto cestu vyorať a posypať. Sme radi, že údržbu robí, " hovorí a pripomína, že veľa záleží na vodičovi autobusu. Niektorý prejde, iný nie, hoci pred sebou majú tú istú cestu.
V bežný pracovný deň zachádza na Jašov vrch päť autobusových spojov, cez víkendy sú bez spojenia, napriek tomu je starosta s počtom autobusov spokojný, "Po privatizácii SAD bude ťažšie udržať takéto vedenie spojov," hovorí starosta Výbošťok. Najmä, keď ľudia z osád odchádzajú. Nie však všetci. Aj keď sme na Jašovom vrchu očakávali skôr starších, stretávame mladého človeka. "Bývali sme šesť rokov v Detve potom sme prišli sem, kde sme kúpili dom," hovorí Jozef Čierny, ktorý má tridsaťštyri rokov, manželku a dve deti. Spytuje sa na snehové problémy a autobus, no on to nepovažuje za problém, väčšinou chodí autom V susedstve má niekoľko chát, obývaných domov nie je veľa. Pokojná idylická atmosféra mu vyhovuje, už by sa neodsťahoval. "Určite je tu lepšie ako niekde v meste," hovorí a nie je to len póza. Cítiť z neho spokojnosť.
Systém nefunguje

V minulosti riešili všetky zmeny dopravy starostovia priamo s vedením SAD, tento rok sa všetkého ujal vyšší územný celok. Ten dal súhlas, hoci starostovia zmeny nepripomienkovali. "Vyšší územný celok s nikým nekomunikoval, my sme o ničom nevedeli, dodáva starosta Klokoča Jozef Výbošťok. Reforma verejnej správy, ktorá mala samospráve dať väčšiu právomoc, im zobrala aj tú, ktorú mali. "Dávali sme návrhy na to, akým spôsobom vylepšiť ekonomiku autobusového spoja, ako ošetriť to, aby autobus zachádzal ku každej autobusovej zastávke a zároveň sa nemuseli v obci otáčať a ísť dvakrát tou istou trasou. Chceli sme na úseku asi 500 metrov spevniť povrch miestnej komunikácie, čo by sa za určitý čas vrátilo. Hlas samosprávy kompetentní nevypočuli. Je to v materiáli územného plánu, no zatiaľ sa na jeho realizáciu prostriedky nenašli," hovorí starosta obce Klokoč.
Ani päť ľudí sa nevie dohodnúť

So snehom putujeme do starej Huty, cesta je dobre ošetrená, hoci sem tam to niekde šmykne. To je už ale len vo vodičovej ťažkej nohe. Starostu Jozefa Martinku sme na úrade nenašli, bol v teréne, dozeral na odhrnutie snehu z obecných ciest. Po chvíli však prišiel. "Spolupracujeme s jedným pánom, kontaktujeme sa telefonicky, príde a vlastným traktorom cesty odhrnie. Ráno začal preorávať už asi o štvrtej," hovorí Jozef Martinka. Tento sneh v Starej Hute neprekvapil. "Ak nepríde niečo horšie, ako bola kalamita pred dvoma rokmi, všetko zvládneme," hovorí starosta Starej Huty. Kalamita spred dvoch rokov straší ľudí právom veď jej padlo za obeť množstvo stĺpov elektrického vedenia. Obec ostala päť dní bez elektriny. Aspoň, že o telefónne vedenie sa nemusia báť.
Zo Starej Huty nie je vedené káblom, prenáša sa rádiovým signálom. Jedinou nevýhodou je, že sa takto nedá napojiť na internet, čo starostovi veľmi chýba. Ku skvalitneniu života obyvateľov tiež chýba plynofikácia, tá je však kvôli finančným nárokom málo reálna a tak sa aj vykurovanie v rodinných domoch bude podľa starostu pravdepodobne riešiť elektrickým kúrením.
To si však žiada doplniť trafostanicu, aby zvýšenú záťaž zvládla. Nie je to však drahé kúrenie? "Ceny energií sa pomaly vyrovnávajú, či ide o drevo, plyn alebo elektrinu," dodáva starosta. V zime má najväčšie starosti aj on s osadami. Stred obce sa vyčistí od snehu pomerne rýchlo, cesty na osady Sliacka Poľana a Blýskavica sú na tom horšie.
Na Sliackej Poľane žije okolo dvadsať ľudí, na Blýskavici dokonca iba päť. Aj oni potrebujú spojenie so svetom i poštu. Spojovacia cesta medzi obcou a osadami však patrí štátnym a tiež aj vojenským lesom, ktoré by sa o ňu mali starať. Jednaní už absolvovať niekoľko, stále má ďaleko k spokojnosti. "Aj my samozrejme na tieto cesty prispejeme, veď tam máme svojich občanov," hovorí starosta Jozef Martinka. V zaujímavom postavení sú piati občania žijúci v osade Blýskavica. Ide vlastne o dve rodiny, úzku skupinku ľudí, ktorá by predsa len mala vedieť, čo najviac potrebujú
. Podľa starostu sa ani týchto päť ľudí nedokáže zhodnúť. Jedna rodina žiada okolo cintorína nový plot, druhá verejné osvetlenie. V rozdelení tak Blýskavica dokonale kopíruje slovenskú realitu. Milan Suja

(NOVÝ VPRED Žurnál ročník 12, č.2 (14.1.2003), s.5)