headerphoto


Smutný návrat do čias detstva v Starej Hute

Zo života obcí / Zrúcanina bývalej školy uprostred Starej Huty nie je a ani nemôže byť peknou vizitkou obce. Objekt patrí cirkvi a tá zjavne nevie, čo s nim.

Návraty do detstva a ranej mladosti bývajú rôzne. Obyčajne im nechýba nádych romantiky, ale i dúšok nostalgie. Nie inak je tomu aj v mojom prípade. Svoje detské roky som prežil v Starej Hute a veru pri nedávnom návrate som musel posmutnieť. Prinútil ma k tomu pohľad na budovu v centre dediny, kde som pred viac ako tridsiatimi rokmi dral školské lavice.
Stará škola je v dezolátnom stave a vzhľadom na preborenú strechu vlastne už padla nádej, že by sa niekedy dočkala vzkriesenia. V zachovalo stave je ešte bývalý byt učiteľ, no aj na ňom má zub času dosť možností dosýta sa vyšantiť.
Ako som sa dozvedel na obecnom úrade v Starej Hute, asi pred desiatimi rokmi bola snaha tento objekt zachrániť a obnoviť. Bola tu aj ponuka, že by sa mohol využiť na výrobňu hračiek, ktorá by bola vítaným zdrojom zamestnania pre obyvateľov z tejto horskej dediny. V rámci reštitúcií však bývalá škola prešla do cirkevných rúk a obec musela dokonca odmontovať pripravené lešenie.
Nad budovou začal vyzváňať umieráčik, zatiaľ čo farár mal v susedstve k dispozícii novú faru. A má ju aj dnes, pravda, v súčasnosti v obci farára nemajú a musí sem dochádzať z dvanásť kilometrov vzdialeného Podkriváňa. To je však rýdzo cirkevný problém, respektíve problém tamojších farníkov.
Zdevastovaná budova bývalej školy, hoci je majetkom cirkvi, je však problém, na ktorý sa musíme podívať v širších súvislostiach. Jednak je to výrazne neestetický prvok v centre obce a jednak je to aj eventuálna hrozba pre šantiace, dobrodružstvo vyhľadávajúce deti, ktoré majú do chátrajúceho objektu voľný prístup. Hrôza pomyslieť, že by sa na nich zavalila povala. Nechcem maľovať čerta na stenu, ale tragické prípady z rôznych kútov Slovenska môžu byť dostatočným varovaním.
Samozrejme, že sme sa snažili získať informácie u podkrivánskeho pána farára, ako aj na rožňavskom biskupstve, kam starohutárska farnosť patrí, čo s týmto objektom, ktorý je cirkvi vari len na príťaž, hodlajú urobiť. Po výčitke v tom zmysle, že komu to vlastne vadí, sme sa dozvedeli, že zatiaľ nemajú žiaden plán na využitie týchto objektov a zrejme aj na ich odstránenie nemajú dosť finančných prostriedkov.
Možno by to chcelo užšiu spoluprácu obecných a cirkevných predstaviteľov, možno človeka - podnikateľa, ktorý by prišiel s rozumným návrhom a najmú s primeraným kapitálom. V každom prípade si Stará Huta nezaslúži, aby mala priamo uprostred dediny takúto špatiacu "dominantu".
Jozef Sliacky

(NOVÝ VPRED Žurnál ročník 9, č.65485, (19.12.2000), s.5)