Smutný návrat do čias detstva v Starej Hute
Zo života obcí / Zrúcanina bývalej školy uprostred Starej Huty nie je a ani nemôže
byť peknou vizitkou obce. Objekt patrí cirkvi a tá zjavne nevie, čo s nim.
Návraty do detstva a ranej mladosti bývajú rôzne. Obyčajne im nechýba nádych
romantiky, ale i dúšok nostalgie. Nie inak je tomu aj v mojom prípade. Svoje detské
roky som prežil v Starej Hute a veru pri nedávnom návrate som musel posmutnieť.
Prinútil ma k tomu pohľad na budovu v centre dediny, kde som pred viac ako
tridsiatimi rokmi dral školské lavice.
Stará škola je v dezolátnom stave a vzhľadom
na preborenú strechu vlastne už padla nádej, že by sa niekedy dočkala vzkriesenia.
V zachovalo stave je ešte bývalý byt učiteľ, no aj na ňom má zub času dosť možností
dosýta sa vyšantiť.
Ako som sa dozvedel na obecnom úrade v Starej Hute, asi pred
desiatimi rokmi bola snaha tento objekt zachrániť a obnoviť. Bola tu aj ponuka,
že by sa mohol využiť na výrobňu hračiek, ktorá by bola vítaným zdrojom zamestnania
pre obyvateľov z tejto horskej dediny. V rámci reštitúcií však bývalá škola prešla
do cirkevných rúk a obec musela dokonca odmontovať pripravené lešenie.
Nad budovou
začal vyzváňať umieráčik, zatiaľ čo farár mal v susedstve k dispozícii novú faru.
A má ju aj dnes, pravda, v súčasnosti v obci farára nemajú a musí sem dochádzať
z dvanásť kilometrov vzdialeného Podkriváňa. To je však rýdzo cirkevný problém,
respektíve problém tamojších farníkov.
Zdevastovaná budova bývalej školy, hoci je
majetkom cirkvi, je však problém, na ktorý sa musíme podívať v širších súvislostiach.
Jednak je to výrazne neestetický prvok v centre obce a jednak je to aj eventuálna
hrozba pre šantiace, dobrodružstvo vyhľadávajúce deti, ktoré majú do chátrajúceho
objektu voľný prístup. Hrôza pomyslieť, že by sa na nich zavalila povala. Nechcem
maľovať čerta na stenu, ale tragické prípady z rôznych kútov Slovenska môžu byť
dostatočným varovaním.
Samozrejme, že sme sa snažili získať informácie u podkrivánskeho
pána farára, ako aj na rožňavskom biskupstve, kam starohutárska farnosť patrí, čo s
týmto objektom, ktorý je cirkvi vari len na príťaž, hodlajú urobiť. Po výčitke v tom
zmysle, že komu to vlastne vadí, sme sa dozvedeli, že zatiaľ nemajú žiaden plán na využitie týchto objektov a zrejme aj na ich odstránenie nemajú dosť finančných
prostriedkov.
Možno by to chcelo užšiu spoluprácu obecných a cirkevných predstaviteľov,
možno človeka - podnikateľa, ktorý by prišiel s rozumným návrhom a najmú s
primeraným kapitálom. V každom prípade si Stará Huta nezaslúži, aby mala priamo
uprostred dediny takúto špatiacu "dominantu".
Jozef Sliacky
(NOVÝ VPRED Žurnál ročník 9, č.65485, (19.12.2000), s.5)