headerphoto


Prvé diela robil so starým skalpelom


Pri práci s drevom si najlepšie oddýchne. Všetko čo vyrezal, urobil pre svoje potešenie. Nič nepredal.

STARÁ HUTA / "Najprv som len tak na skúšku vyrezal krížik. Podľa starého, ktorý som našiel v dome. Nakoniec som ich urobil ešte šesť," začal svoje rozprávanie Ondrej Šufliarsky zo Starej Huty. Potom sa pustil do vyrezávania plastiky, ktorá znázorňovala fujaristu. Práca s drevom sa mu tak zapáčila, až ho rezbárčina úplne opantala. Už menej to potešilo jeho manželku, veď s drevom robí priamo v kuchyni. Rýchlo sa s tým však zmierila, keď videla, že jej muž našiel po chorobe opäť zmysel života. Ako vyučený strojný zámočník nemal k drevu veľmi blízko. Až kým neochorel - mozgová mŕtvica ho síce na čas pripútala na lôžko, no nezobrala mu chuť do života. Práve naopak. Keďže do roboty nechodil, pretože sa nemohol veľmi namáhať, odrazu mal veľa voľného času. A vtedy prvýkrát zarezal do dreva s úmyslom urobiť umelecké dielo. Pri práci s drevo si vraj najlepšie oddýchne.
Prvýkrát sme sa stretli v našej redakcii. Prišiel si pozrieť pár fotografií z furmanských pretekov a z folklórnych slávností. Folklór je totiž motívom, ktorý v jeho prácach dominuje. Ako aj život jednoduchého človeka, ku ktorému kone vždy patrili. Jednu predlohu našiel na našej titulnej strane - boli na nej kone zo súťaže furmanov v Kováčovej. Aj preto sa zaujímal o ďalšie naše fotografie. Veď z každej jednej môže byť pekná drevená plastika.
Dláta - tie si zaobstaral, až keď urobil niekoľko diel. Úplne prvé plastiky robil so starým skalpelom. Bez toho, aby ho niekto učil. Jednoducho si našiel starú dosku a po pár hodinách práce ju pretvoril na hodnotnú plastiku. Aké jednoduché. Materiál na svoje diela si pripravuje dopredu, drevo musí byť v prvom rade vyschnuté. "Najlepšia je lipa, no dobre sa reže aj do čerešne," vysvetlil Ondrej Šufliarsky. Pripravené má už aj dosky z orecha.
Motívy nachádza všade. V prostredí okolo seba, aj v literatúre. "Musí ma to v prvom rade zaujať. Inak by som to nedokázal robiť," odvetil na otázku, odkiaľ si vyberá motívy pre svoje plastiky. Keď už začne niečo vyrezávať, vždy svoje dielo dokončí. Nič nedorobené nemá.
Všetko čo vyrezal, urobil pre svoje potešenie. Nič nepredal. "Zrejme však budem musieť," dodal. Veď iba z potešenia sa žiť nedá.
Väčšinu diel Ondreja Šufliarskeho tvoria plastiky, hoci už skúšal aj sošku. "Nie je problém vyrezať aj sochu, no zatiaľ ma nič k tomu," vysvetlil rezbár a dodal: "Určite to však budem skúšať, ak nájdem nejakú motiváciu." Nedávno dostal pozvánku aj na umelecké sympózium do Čiech, kde by mal desať dní pracovať. Popri umelcoch - profesionáloch. Nestratí sa tam amatér zo Starej Huty? "Nevadí, skúsim to. Čo iné môžem urobiť. Buď mi to pomôže alebo, ako sa hovorí - dostanem po papuli," dodal s úsmevom. Jeho dela sa dostali až na Bratislavský hrad, kde vystavovala Detvianska umelecká kolónia. Ondrej Šufliarsky tam poslal štyri plastiky fujaristov.

Milan Suja

(MY Zvolensko-podpolianske noviny. Roč.17, č.49 (4.11.2008), s.6)